Sevilla - hlavné mesto Andalúzie

Niekedy obrátime doma kalendár na nový mesiac a zrazu zistíme, že je v ňom viac sviatkov a vedeli by sme niekde na pár dní "vypadnúť". Takto narýchlo zorganizované výlety sú spravidla tie najlepšie. A tak tomu bolo aj tentokrát. 

Asi 3 roky nám hlavami vírila Andalúzia a teraz sme si povedali, že je ten správny čas!

V nedeľu poobede urobím posledné rezervácie a v utorok poobede sedíme v lietadle smer Sevilla! Vystúpime na letisku, vlastne na letiskovej dráhe. Na konci chodníka vedúceho okolo polovice areálu letiska sa otvoria dvere so vstupom do príletovej haly.

Ráno sa nám ani nezdá, že by sme boli v Španielsku. Teplomer ukazuje 15 stupňov. Cestou na raňajky nás víta moderné architektonické dielo, akýsi slnečník nad mestom, Metropol Parasol, ktorý je mimochodom najväčšou drevenou konštrukciou na svete.

Pohľad pod Metropol Parasol - kde sa moderná architektúra spája s históriou

 

Naše kroky smerujú do vzdialenejšej časti mesta. Príjemnou prechádzkou parkom popri rieke Guadalquivir smerujeme k najstaršej býčej aréne v Španielsku - Plaza de Toros La Maestranza. Každoročne sa v nej koná niekoľko býčích zápasov. Dúfala som, že návšteva múzea mi nejakým spôsobom vysvetlí význam tohto čudného zvyku. Sprievodkyňa nám vysvetlila prípravu a priebeh samotného "zápasu". 

Býčia aréna v Seville s kapacitou približne 12 000 divákov

Oblečenie toreádora

Priznám sa, že až tak celkom mi ten význam nedošiel.  Býk nahnaný do arény, ktorého provokujú farebnými šatkami. Ľudia utekajúci pred býkom... Matador modliaci sa v kaplnke pred dôležitým zápasom.        Po úspechu (smrtiacom údere vyštvanému býkovi) je z neho "hrdina". No neviem. Našťastie sa aj v Španielsku od tejto zvláštnej tradície upúšťa.

Na obed, kedy sa už teplota šplhá k 30°C, sa usadíme v malej reštaurácii. Rozhodli sme sa objednať niekoľko tapas na báze rýb, ako sú krevety ukryté vo vynikajúcom obale s kurkumou a ochutenou horčicou, chobotnica s miestnou omáčkou salmorejo a šalát s kúskami tuniaka (a to bol tuniak!). Na koniec čašník donesie otočnú tácku asi s 12 dezertmi. Pozorne vysvetľuje, čo je v ktorom. Nechá všetky na stole a hovorí, aby sme zjedli koľko chceme, nakoniec nám spočíta zjedené poháre. Ja si vyberiem špecialitu podniku  s karamelom. Mňam! Chlapík asi vo mne spoznal gurmána, lebo pri odchode ma ešte zastavil pri dverách a ponúkol miestny bylinkový likér:-)

Kreveta ukrytá v ceste so zaujímavou zmesou korenín

Šalát s tuniakom (ale akým!)

Varená chobotnica na omáčke salmorejo

Miestny dezert - niečo ako cheesecake s karamelom a nugátom

Po obede je čas na siestu! Lepšie miesto ako park Márie Lujzy sme asi v celej Seville ani nemohli nájsť. Rozprestiera sa na obrovskej ploche s niekoľkými uličkami, lavičkami z miestnej keramiky azulejos (do ktorej som sa zamilovala), s altánkami prekrytými kvetmi a množstvom pomarančovníkov. Jedno z najkrajších miest Sevilly!

Oáza pokoja v centre hlavného mesta Andalúzie

Na druhom konci parku sa pred nami otvára najšpanielskejšie námestie Plaza de España, ktoré vzniklo pri príležitosti konania Iberoamerickej výstavy v Seville v roku 1929 a ktoré bolo stánkom domáceho Španielska. Má rozlohu 50 000 m2 a zdobia ho prvky z keramiky a mramoru, obrovské antické stĺpy a 4 mosty. V 48 výklenkoch sú z keramiky vyobrazené všetky španielske okresy (usporiadané v abecednom poradí). Inak, na tomto námestí sa natáčali aj Hviezdne vojny:-)

Pohľad na námestie Plaza de España

Most zdobený keramikou

Výklenok so zobrazením okresu Alicante

Na druhý deň nás čaká návšteva tradičnejších turistických miest v Seville.  Ráno ešte vládzeme, tak vystojíme asi hodinový rad na vstup do katedrály, ktorá je treťou najväčšou kresťanskou stavbou na svete. V minulosti na jej mieste stála mešita, o čom svedčí veža zvonice - La Giralda (vysoká približne 100 metrov), ktorá slúžila ako minaret na zvolávanie k modlitbe.

Veža La Giralda ukrytá v pomarančovníkoch

 

Vstup do baziliky

Hlavný oltár

Hrobka Krištofa Kolumba

Bazilika vás ohromí. Krásou aj rozmermi. Má nádherný hlavný oltár s úžasnou hrou svetla, ktorá osvetľuje kúsok za kúskom, zatiaľ čo zvyšok zostáva zahalený do tmy. Všetci stíchnu od úžasu keď sa nakoniec oltár rozsvieti v celej svojej kráse!

V jednej z kaplniek sa nachádza hrobka Krištofa Kolumba, ktorú nesú na pleciach 4 španielski králi, čo symbolizuje vďačnosť Španielska za všetko, čo pre túto krajinu urobil.

Pred návštevou kráľovských palácov treba nabrať sily. Zastavíme sa na krásnom andalúzskom námestí s patiom a reštauráciou uprostred. Samozrejme sme sa vrhli na tapas! Vedeli ste, že Sevilla je hlavným mestom tapas? Tieto veru aj boli originálne sevillské: kroketa s morskými plodmi, studený zemiakový šalát s krevetami a tortillou, špenát s cícerom a hovädzie mäso v omáčke.

Interiér tradičnej andalúzskej reštaurácie

Andalúzske tapas

Po obede nás čaká ďalší rad. Tentokrát do kráľovského paláca Alkazár. Je dlhý a strašne sa vlečie. Keď sa po viac ako hodine dostaneme dnu viem, že čakanie stálo za to. Objaví sa pred nami obrovský komplex so 4 budovami s viditeľnými arabskými a maurskými črtami.

Patio

Strop v jednom z palácov

Pohľad z patia Alkazáru

Patio

Steny vnútri jedného z palácov sú príkladom umenia Mudejár (umenia moslimov pod nadvládou kresťanov)

Záhrady okolo Alkazáru

Záhrady okolo Alkazáru

Alkazár z každej strany obklopujú záhrady - anglická, francúzska aj labyrint. Zamiloval sa do nich aj režisér Ridley Scott, ktorý tu natáčal film Kingdom of Heaven.

Cestou do hotela ešte musím vyskúšať churros s teplou čokoládou. No a čo že je vonku 30 stupňov a že sú vyprážané?

Večer pokračujeme s vyprážaným ďalej. Čašník nám odporučí krokety plnené šunkou a flamenquin - zrolovaný rezeň, vnútri ktorého je španielska šunka jamón serrano a syr, obalený a vypražený. Kto už len na dovolenke počíta kalórie?

Flamenquin

Posledný deň stíhame už len nákup suvenírov a návštevu cukrárne. S predavačkou si až tak nerozumieme, ale vyskúšame dva miestne dezerty. V jednom z nich je plnka, ktorú len hádame, ale nevieme prísť na jej obsah. Predavačka nerozumie po anglicky, my po španielsky. No hurá! Vezme môj mobil a naťuká do Google "Cidra". Z obrázku je nám jasné, že cidra bude druh tekvice. Pochválime dezert a ona nám na oplátku daruje (áno, daruje) dve kocky domácich dezertov - cortadillo de cidra a cortadillo de batata. 

Na Andalúziu budeme spomínať aj doma. A dlho...

TIPY NA ZÁVER?

1. V Seville je to s angličtinou ťažké. Treba vytasiť najlepšiu španielčinu (alebo aspoň taliančinu) a úsmev od ucha k uchu...

2. Ideálna dĺžka na návštevu Sevilly sú 3 dni, s rozdelením návštevy baziliky a Alkazáru (aj keď sú blízko) na 2 rôzne dni. Rady sú dlhé...

3. Andalúzia nie je pre nás, ktorí neznášajú veľké teplá na leto. Ideálnym časom na návštevu je apríl a možno november:-)

4. Top jedlo? Určite tapas! Pre Španielov bežná porcia (ración) je pre 2 osoby. Porcie sú obrovské a platí tu spoločenská funkcia stravovania - v Andalúzii sa predpokladá, že jedlo sa delí medzi spolustolovníkov.