štvrtok 14. novembra 2019

Železnica Flam a výletná plavba po Sognfjorde

Naše dni na dovolenke v Nórsku začínajú veľmi skoro. Aj keď sú letné dni dlhé a plné svetla, máme vypracovaný plán a nič z neho nechceme vypustiť. A navyše, cestujeme viac-menej bez predstáv a očakávaní, takže každý deň je vlastne takým malým dobrodružstvom. Vôbec netušíme, čo na cestách stretneme, koľko krát a kde sa zastavíme a to je vlastne na tejto dovolenke to najlepšie! 
Dnešný deň je ale výnimkou, pretože máme objednané lístky na železnicu Flamsbana aj na výletnú plavbu, ktoré musíme stihnúť.

Po štarte z hotela prechádzame lesnou cestou. Okolo len čučoriedky, mach a les. Pozeráme sa na seba trochu nedôverčivo (určite sa navigácia nepomýlila?), ale nedáme sa odradiť a ideme ďalej. Asi po pol hodinke prichádzame do mestečka Voss. Názov vám možno niečo hovorí, lebo poznáte vodu Voss v štýlovej fľaši, ale nedajte sa pomýliť! Tá pochádza z dedinky Vatnestrom v severnom Nórsku, ktorá je vzdialená asi 4 hodiny cesty autom!

Po príchode do dedinky Flam vidíme na parkovisku celkom veľké hlúčiky turistov. Niektorí odchádzajú s dlhým nosom, lebo všetky miesta na všetky jazdy sú vypredané. Ja som sa poistila a lístky si kúpila mesiac vopred. Jazdu vlakom Flamsbana nájdete vo všetkých sprievodcoch a je treťou najnavštevovanejšou atrakciou v celom Nórsku! 


V prístave v dedinke Flam na fjorde Aurland kotvia aj "obry"

Pomaličky sa presúvame na nástupište a čakáme na príchod historických vozňov.
Vnútri historického vozňa

Prechádzame cez krásnu škandinávsku krajinu s prevýšením viac ako 800 metrov. Nevieme, kde sa skôr z okna pozrieť. Na jednej strane sú hory a lesy, lesné cestičky a cyklisti, ktorí idú smerom hore alebo dole, na druhej strane nádherné vodopády a rieky. Cesta na trati Flam-Myrdal bola právom zaradená do rebríčka 10 najkrajších železničných trás na svete.











Výhľad zo železnice Flamsbana

Výhľad zo železnice Flamsbana

Na 10 minút vlak odstaví pri vodopáde Kjosfossen, ktorý je naozaj nádherný. Všetci vyjdeme von, pretože za zvuku mystickej hudby spoza skál vykúka a tancuje lesná víla Huldra oblečená v červenom, ktorá sa podľa nórskej tradície snaží zviesť mužov a zlákať ich do lesa:-)







Priznám sa, že trošku ma mrzelo, že som kúpila lístky na vlak na cestu tam aj späť. Počasie bolo celkom fajn, takže keby sme išli dole na bicykloch (hore by som to určite nedala), myslím si, že prírodu by sme si užili viac.

Po výstupe zo železnice hľadáme miesto v niektorej z kaviarní na obrovskom parkovisku, čo je celkom veľký boj, lebo všetky praskajú vo švíkoch. Nakoniec sa nám podarí nájsť miesto v kúte v kaviarni v tvare autobusu, takže o svoju poobednú kávu určite neprídem.

Čaká nás presun do prístavu Gudvangen s vikingskou dedinou a odtiaľ približne 3-hodinová plavba po druhom najväčšom fjorde na svete – Sognfjord. Už pol hodinu pred odchodom sa autom presúvame k miestu nalodenia s 5 rôznymi pruhmi. Od domácich musíme najskôr zistiť, do ktorého sa máme zaradiť, lebo všetci naokolo idú na istotu:-)
Všetci na palube?


Nóri sú presní ako hodinky a vyplávame načas. Počasie nám teda veľmi nepraje, je dosť chladno a prší, ale zvedavosť a krása prírody sú silnejšie. Len tak pre zopakovanie vedomostí, fjord je morský záliv, ktorý vznikol v dobe ľadovej v hornatých oblastiach v blízkosti morí a oceánov prehĺbením údolí. Slovo fjord, ktoré pochádza zo starej nórčiny sa dodnes používa vo viac-menej nezmenenej podobe vo všetkých jazykoch.
Výhľad ešte pri celkom prijateľnom dennom svetle
Škandinávska scenéria
Pomaly sa zvečerieva. Foto okolo 20:30 v daždi

Vyplavíme sa v dedinke Kaupanger a presunieme sa do hotela v dedinke Sogndal priamo nad fjordom. Zdá sa mi, že je riadne teplo (17 stupňov o 22:00). Vyjdem na balkón a vidím ako sa ostatní hoteloví hostia veselo kúpu v bazéne! Niečo asi na tej severskej otužilosti asi bude:-)

Výhľad z našej hotelovej izby priamo nad fjordom
Zaspávame pri otvorenom okne aj keď nie je tma ale svetlo, na ktoré si pomaly zvykáme. Zajtra nás čaká ďalší dlhý (dovolenkový) deň.

nedeľa 20. októbra 2019

Štart: Bergen, cieľ: vodopády


V prvý deň nás je v pláne trasa Bergen – Ulvik s dĺžkou 220 km. Skoro ráno nahádžeme veci do kufra, odhlásime sa z hotela v centre, zaplatíme za parkovanie približne 30 EUR za noc (čo bolo asi doteraz naše najdrahšie parkovanie v živote) a vyrážame z Bergenu – „vstupnej brány k fjordom“ do skutočnej nórskej prírody. 

Po niekoľkých kilometroch sa pred nami otvára nádherná scenéria, ktorá sa s mestom nedá ani porovnať.


Tomuto sa hovorí bývanie v srdci prírody
























Našou prvou plánovanou zastávkou sú vodopády Steinsdalsfossen v dedinke Steine, ktoré patria medzi najnavštevovanejšie v Nórsku. Pred výstupom vidíme obchodík, v ktorom predávajú kávu Illy a neodoláme. Tomu sa jednoducho odolať nedá:-). 

Vodopád Steinsdalsfossen zvonku


Pri výstupe na vyhliadkovú plošinu v jednom bode prechádzame popod vodopád, ktorý nám padá priamo nad hlavami a vidíme ho tak aj z druhej strany. Pri fotení na plošine počujem slovenčinu! So slovenskou rodinou sme sa odfotili a vymenili si dojmy a cestovateľské zážitky z Nórska. Som presvedčená, že aj napriek technickému pokroku zostávajú ľudia najlepším zdrojom informácií aj inšpirácie.
Vodopád Steinsdalsfossen zvnútra

























Pokračujeme v ceste cez dedinky až sa pred nami objaví fjord Hardangerfjorden. Neviem koľko krát sa zastavíme na odstavných ostrovčekoch a fotíme!

Krajina okolo fjordov
 
Menej známe, ale rovnako pekné - vodopády Bratte




Chovné stanice lososa

Druhou plánovanou zastávkou na ceste sú vodopády Voringfossen. Tie sú trošku vyššie (182 metrov), ale oveľa oveľa známejšie, o čom svedčí neporovnateľne väčší počet turistov. Na plošine nad vodopádom dokonca postavili v roku 1880 hotel. Materiál museli do takejto výšky chodníkom a 1 500 schodmi vyniesť na koňoch. Vodopády boli atrakciou už pre anglických turistov prichádzajúcich na výletných lodiach koncom 19. storočia, asi preto taký záujem aj dnes.

Vodopád Voringfossen a hotel na plošine nad ním

Vodopád Voringfosssen



Údolie za vodopádom


Pokračujeme v ceste do dedinky Ulvik, ktorá je našou konečnou zastávkou v druhý deň. Úzka panoramatická cesta ponad fjordy je naozaj nádherná! Aj počasie nám praje, takže obednú prestávku strávime na lavičkách pri fjordoch. Inak, nedalo mi, a musela som si oliznúť vodu, lebo fjord je vlastne morský záliv a voda je tým pádom slaná, však? Zostala som ale sklamaná, lebo voda bola sladká! Miestni mi však vysvetlili, že slanosť vody vo fjordoch závisí od množstva riek, s ktorými sa premiešava a tiež od množstva dažďa v posledných dňoch. 



Čo poviete na obednú prestávku s takýmto výhľadom?
Cestou-necestou okolo Hardargenfjorden













Aperitív vo forme jablkového džúsu:-)



Večer dorazíme do dedinky Ulvik s asi 1 000 obyvateľmi. Prejdeme na aperitív na hotelovú pláž a vidím, že vo fjorde sa kúpu deti. No, nedalo mi a musela som vyskúšať teplotu... Ja som teda namočila len špičku:-)



Na večeru sme nemali na výber, len sa v rámci bufetu pustiť do vojny o lososa s japonskými turistami v hotelovej reštaurácii. A poviem vám, že táto vojna stála za to. Losos má v Nórsku úžasnú chuť a oplatí sa zaň bojovať. A samozrejme, aj za ostatné morské dobroty a miestne ovocie, lebo táto oblasť je považovaná za „záhradu Nórska“.





Večera ako sa v Nórsku patrí:-)


Večer sa ideme prejsť. Nikde ani živej duše:-) O prítomnosti ľudí svedčia len otvorené garáže, vybrané bicykle a autá Tesla v nabíjačke.

Do postele sa ide ťažko, lebo aj o 23:00 sa stále nezotmelo, ale padáme únavou. Zajtra budeme musieť k autu pridať aj loď a časový harmonogram, ale o tom nabudúce:-)