Cordoba

Ani na dovolenke veľmi neobsedím na zadku. A tak po 2 dňoch v Seville utekáme ráno pred deviatou na stanicu, smer Cordoba. Po troch bezpečnostných kontrolách nás pustia do vlaku a po 45 minútach vystupujeme v takmer 150 km vzdialenej Cordobe.

Najskôr prechádzame veľkými bulvármi lemovanými stromami, ktoré sa v blízkosti centra zužujú do typických uličiek s bielo-žltými domami a množstvom kvetov. Po približne 20 minútach sa pred nami otvára výhľad na Mezquitu (mešitu). Cordoba bola v minulosti známa ako mesto, v ktorom spolunažívali tri kultúry – kresťanská, moslimská a židovská. A práve mešita (alebo katedrála) Mezquita je vďaka zmesi arabsko-islamskej, gotickej a renesančnej architektúry asi najviditeľnejším dôkazom. Stojí na ruinách kresťanského chrámu, ale pri príchode Moslimov do Cordoby vo 8. storočí bola rozdelená na 2 časti – kresťanskú a moslimskú. Po dobytí Cordoby kresťanmi v 13. storočí sa aj mešita zmenila na katedrálu s hlavným oltárom vybudovaným v strede. S rozlohou približne 23 000 m², dĺžkou 180 metrov, šírkou 130 metrov, 19 loďami a 856 stĺpmi je najväčšou v Európe. Keď sa prechádzate po jej obvode, máte naozaj dojem ako by ste boli v mešite, v strede sa však temné chodby so stĺpmi menia na krásnu bielu katedrálu zaliatu svetlom. Zaujímavosťou je, že mihráb mešity nie je otočený smerom k Mekke, ale na juh a dnes bývalá mešita slúži ako katedrálny kostol cordobskej diecézy.

Veža Alminar - minaret

Pohľad na areál Mezquity

Interiér Mezquity - moslimská časť

Interiér Mezquity - kresťanská časť

Pohľad na interiér kupoly

Interiér so zachovanými maurskými detailmi

Kde sa arabská architektúra stretáva s európskou

Najvýstižnejšia fotka celého miesta - kríž uprostred výklenku moslimskej architektúry

Pred obedom sa ešte stihneme prejsť cez rímsky most cez rieku Guadalquivir, ktorý bol jediným miestom, kde bolo možné prejsť na druhú stranu brehu bez potreby nalodenia.

Rímsky most

Vstup na rímsky most a Mezquita v pozadí

Celkom sa už tešíme na obed v tieni reštaurácie, lebo aj napriek tomu, že je koniec apríla, teplomer ukazuje 31 stupňov. Tu sme sa nedali zlákať na tapas, ale vybrali sme si 2 porcie, ktoré sme si delili. Nevedeli sme sa rozhodnúť medzi miestnou špecialitou - salmorejo a paellou (na tú som sa ja v Španielsku tešila najviac:-), takže sme vybrali obidve. Salmorejo je typickým jedlom oblasti okolo Cordoby a je to studená polievka - mixovaná zmes čerstvých paradajok, cesnaku, chleba, olivového oleja a octu ozdobená vareným vajíčkom a šunkou. Parádne osvieženie! No a o paelle s morskými plodmi vám radšej nebudem hovoriť. Tú jednoducho musíte v Španielsku zažiť. Nechali sme sa ešte zlákať aj na miestne dezerty (aj tie značne ovplyvnené arabským svetom). Nugát je jednoducho všade (aj vo vzduchu voňal).

Polievka Salmorejo

Paella!!!

Cordobský dezert 1 - San Gabriel (krém s nugátom a hrozienkami)

Cordobský dezert 2 (zdravšia verzia) - pomaranče, med, nugát

Po obede hľadáme miesto na siestu. Z reštaurácie sa pomaly tmolíme ku kráľovskému palácu Alcazar. Priznám sa, že palác samotný nič moc, ale tie záhrady! Vôňa nugátu sa tu mení na vôňu pomarančovníkov, citrónovníkov a záplavy kvetov. Nádherné miesto.

 

Záhrady pri kráľovskom paláci

Patio pri vstupe do kráľovského paláca

Dokonalý tieň pomarančovníkov a citrónovníkov

Komplex kráľovského paláca a záhrad

Po obede a sieste sa nám už ani veľmi nechce, ale v pláne bolo ešte námestie Plaza de la Corredera. Pokúšame sa prejsť cez židovskú štvrť s bielymi domčekmi a úzkymi uličkami. No a čo, že sa niekoľkokrát stratíme (ani mapy Googlu tu jednoducho nemajú žiadnu šancu na signál)? Sme v tieni a úzke uličky sú jedinečné. 

Typické bielo-žlté andalúzske domy

Úzke uličky sú hotovým labyrintom

Cestou sa ešte zastavíme na pive na námestí Plaza de las Tendillas. Aj keď za normálnych okolností pivo nikdy nepijem, teraz sa naň celkom teším. Aj keď je to len nealkoholický radler:-)

Na námestí Plaza De Las Tendillas

Chvíľu posedíme, pozorujeme život miestnych a predsa sa rozhodneme prejsť sa na námestie. Plaza de la Corredera je hlavným námestím v Cordobe. Je obdĺžnikové a naozaj obrovské. V minulosti bolo dejiskom býčích zápasov, dnes je jednou obrovskou kaviarňou pod holým nebom. 

Zostal mi ešte jeden rest. Musím, jednoducho musím, ešte vyskúšať tinto de verano - miešaný nápoj z červeného vína a sladenej limonády. Inak, mne sa to trošku podobalo na našu Vineu:-)

Tinto de Verano

Plaza de la Corredera

Teraz sa už môžeme vyštverať naspäť hore kopcom a po bulvároch smer stanica. Videli sme, ochutnali sme. 

Pred cestou do Andalúzie som v niektorom sprievodcovi čítala, že tam necháte kúsok svojho srdca. Neviem, či sme tam nechali kúsok srdca, ale určite sa ešte vrátime!