Romantický víkend vo Verone

Verona je mojim najobľúbenejším severotalianskym mestom. Neviem si vysvetliť prečo, ale ohúrila ma viac ako Benátky či Turín. Pripomína mi mesto zo škatuľky. Celé historické centrum s elegantnými ulicami a veľkými námestiami je uzatvorené pre dopravu a všetko je naozaj blízko. Alebo to bude amfiteátrom – Arénou, ktorý sa mi ponáša na rímske Koloseum? :-)

Nech už to bude čímkoľvek, viete si predstaviť romantickejšie mesto na oslavu výročia svadby?

Hneď po príchode do hotela utekáme do centra, lebo musím vidieť Júliin balkón, na ktorý mi počas minulej, asi 3-hodinovej návštevy s aperitívom, nezostal čas. Sme bez mapy a tak sa pýtame miestnych na cestu. Prekvapí ma tretia pani, ktorej sa pýtame. Slušne nám poradí, aby sme nechali Júliin balkón tak, lebo je to len legenda a radšej sa išli pozrieť do bývalého kapucínskeho kláštora s krásnymi freskami, ktorý je označený ako Júliina hrobka.

Ako to, že Júlia zo slávnej Shakespearovej tragédie neexistovala? Júliin balkón? A Júliina hrobka?

História hovorí, že vo Verone naozaj kedysi žili dve rodiny s podobnými priezviskami - Montecchiovci a Cappellettiovci (nie Capuletiovci, ako ich nazval Shakespeare). O Cappellettiovcoch sa vie vďaka erbu v tvare klobúka (Cappello v taliančine znamená klobúk) na oblúku pri vstupe do domu na ulici via Cappello. A Montecchiovci? Tí bojovali o moc v meste, ale nikde sa nespomína ich rivalita s Cappelletiovcami.

Júliina hrobka

Výňatok zo slávnej Shakespearovej tragédie

Verončania možno nie sú „z romantiky“ reklamovanej Shakespearom nadšení, ale aj v komplexe s hrobkou aj na nádvorí s Júliiným balkónom, kde som sa nakoniec dostala, sa to hmýrilo turistami.

Júliin balkón

Dobre, aj balkón je akousi „montážou“ pre turistov, pretože dom rodiny Cappelletti bol pri rieke Adiža a až začiatkom 20. storočia, kedy domom pri rieke hrozilo, že ich vytopí boli zachránené ich časti, a medzi nimi aj gotický balkón, ktorý sa riaditeľ mestského múzea rozhodol umiestniť na dom s vežou rodiny Cappelleti, ktorý patril mestu Verona a mal sa stať múzeom.

Verona zaujme aj „obyčajného“, nielen zamilovaného turistu. Podľa mňa je najkrajším miestom najstaršie veronské námestie - Piazza delle Erbe s krásnymi stredovekými palácmi a obrovským množstvom barov, ktoré sú obľúbeným miestom na aperitív.

Piazza delle Erbe

Piazza delle Erbe

Ďalším známym námestím je Piazza dei Signori so sochou Danteho, ktorý vo Verone istý čas žil a o ktorom sme sa počas vysokej školy napočúvali:-)

Zvonica na námestí Piazza dei Signori

Dante

Neďaleko námestia stojí gotická hrobka rodiny Scaligeri, ktorá ale existovala naozaj:-)

Hrobka rodiny Scaligeri

Nemohla chýbať ani návšteva baziliky sv. Anastázie s krásnym interiérom.

Katedrála sv. Anastázie

Katedrála sv. Anastázie - interiér

Priznám sa, že počas návštevy vo Verone sa mi nepodarilo veľa gurmánskych kúskov. Predsa len sobotná návšteva výstavy bicyklov urobila svoje. Tam sa veľmi nedajú realizovať kulinárske ochutnávky a musíte sa uspokojiť aj s plnenou chlebovou plackou – piadinou.

V tradičnom hostinci – osterii som vyskúšala miestne špeciality. Predjedlo so syrmi a rôznymi údeninami mi pripomínalo takmer našu, slovenskú kuchyňu. Chute sú predsa len severotalianske, takže sa viac podobajú stredoeurópskej kuchyni ako v strednom či južnom Taliansku. 

Antipasto all'italiana

Hlavné jedlo bolo ale pravé, veronské. Lesso al pearà – po slovensky varené hovädzie s korenistou omáčkou s chlebom a hovädzím vývarom. Na tanieri pripomínalo slovenské mäso, omáčka, príloha:-)

Lesso al peara

V sobotu večer sme zašli na „rande“ s kamarátmi ku Gardskému jazeru. Gurmánsky nič špeciálne – pravá talianska sobotná večera (pizza), ale okolitá atmosféra úžasná, čo poviete?

Výhľad na Gardské jazero

Hrad v Sirmione

V nedeľu sa mi podaril gurmánsky „prehrešok“. Vo Verone! Oproti múzeu Castelvecchio maličká reštaurácia so stolmi vonku. Všetci vonku jedia špagety s morskými plodmi – allo scoglio... Jednoducho živá reklama! Koho by zaujímalo, že Taliani z pobrežia jedia špeciality z rýb alebo morských plodov len v mestečkách pri mori? Taliani-netaliani, slinky sa nám zbiehali a chuť bola väčšia ako nejaké povery:-) 

Za pár minút nám na stôl dorazila obrovská porcia špagiet s množstvom omáčky a morských plodov. Pri odchode som majiteľa a čašníka v jednej osobe musela pochváliť. Boli to najlepšie spaghetti allo scoglio, aké som kedy jedla! Áno, vo Verone! 

Veronský hriech:-)

Neuveríte, ale od starý pán vstal zo stoličky a poslal mi pusu! Môže byť na svete romantickejšie miesto ako Verona?

Po špagetách...

Pred špagetami...