Okres Teramo – kulinársky špeciál

Priznám sa, že na tento príspevok sa chystám už dlho, len sa akosi v tomto teple neviem dostať k písaniu. Ale hneď to napravím...

Okres Teramo sa nachádza v stredotalianskom regióne Abruzzo, z ktorého pochádza môj manžel. Za tých niekoľko rokov mi čo-to poukazoval a čo-to sa mi podarilo ochutnať.

Ako jeden z mála regiónov má aj hory aj more, na čo sú jeho obyvatelia patrične hrdí. Do hodinky sa dostanete od mora na lyže alebo vysokohorskú turistiku alebo naopak. Východnú časť obmýva Jadranské more a jeho stred tvorí kostra – Apeniny. Do nadmorskej výšky 100 metrov nájdete lesy a potom do 2 000 metrov trávy a vyššie len skaly. Nie je tu žiadne pásmo kosodreviny, darmo som sa snažila vysvetliť môjmu svokrovi, že v my v Tatrách máme aj také:-) Najvyšší vrch Corno Grande má  2 912 metrov.

Pohorie Gran Sasso

Ešte dnes si pamätám ako sme sa v skoré augustové ráno vybrali na turistiku a došli sme po horskú chatu Rifugio Franchetti v nadmorskej výške okolo 2 400 metrov a obliekali sme na seba všetko, čo sme si so sebou vzali, lebo okolo bol ešte stále neroztopený ľad.

Ale zase uznajte, ten výhľad stál za to:

Výhľad na údolie

Pred výstupom treba "zazvoniť" Panne Márii

Krajina večných skál

Okrem hôr sa vo vnútrozemí Abruzza nachádza aj niekoľko jazier. Väčšie jazerá sú umelo vytvorené a slúžia na produkciu elektrickej energie. My sme sa boli pozrieť pri jazere Campotosto, ktoré je s rozlohou viac ako 1 400 hektárov druhým najväčším jazerom v Európe. Nachádza sa v nadmorskej výške okolo 1 400 metrov a v jeho okolí ešte stále možno pozorovať panenskú prírodu s pasúcimi sa ovečkami, aj keď zemetrasenia v posledných rokoch aj odtiaľto pomaly „vyháňajú“ miestnych obyvateľov.

Jazero Campotosto

Pohľad na dedinku Campotosto až taký pekný nie je

Ešte stále tu však existujú malé dedinky s pár obyvateľmi, ktoré sa v lete stávajú miestom stretnutí „rodákov“ a sú rušnými centrami spoločenského života.

Výhľad z okna z manželovej izby

Podarilo sa mi ešte dostať na rýchly výlet (žiaľ len autom, lebo cesta bola nepriechodná) do strediska Campo Imperatore, ktoré patrí k jedným z najznámejších lyžiarskych stredísk v strednom Taliansku. Nádherná príroda učarovala aj filmovým tvorcom, pretože práve tu sa natáčalo niekoľko westernov, aj film s Budom Spencerom a Terencom Hillom v hlavnej úlohe. V nadmorskej výške 2 200 metrov sa nachádza hotel, v ktorom našiel útočisko Benito Mussolini.

Rovnako ako teritórium, aj kuchyňa okresu Teramo je naozaj rozmanitá a považuje sa za jednu z najlepších kuchýň vôbec. Rozdelila by som ju na „horskú“ a „morskú“. 

Najznámejším prvým jedlom (po slovensky rozumej cestoviny alebo ryža) z „horskej“ kuchyne sú určite cestoviny „chitarra“, ktoré vyzerajú ako tenké štvorcové špagety s paradajkovou omáčkou a malými mäsovými guľkami. Názov (znamená gitara) dostali kvôli „nástroju“, ktorým sa vyrábajú. 

Ďalšou špecialitou sú „scripelle“, ktoré plnia parmezánom a potom zalejú slepačím vývarom. Priznám sa, že mi ich pripravila moja svorka prvýkrát, keď som prišla na návštevu, trápila sa s nimi naozaj dlho a nakoniec som sa jej hanbila povedať, že mi vôbec nechutili. Jednoducho slané palacinky v slepačej polievke. Pre mňa buď jedno alebo druhé:-)

Čím to jesť? Vidličkou? Lyžicou?

Prvého mája ale pripravuje skutočnú dobrotu – polievku „Virtù“. A to sa naozaj nehanbím prísť ku nej iba tak, na obed, lebo je to skutočné mňam! Je to akási zmes všetkých ingrediencií, ktoré v tom období ponúka miestna záhrada a aj komora (suché a čerstvé strukoviny, zelenina, prosciutto, slaninka, mleté mäso a rôzne druhy cestovín). Príprava trvá straaaaaašne dlho, ale ak budete mať možnosť ochutnať, určite odporúčam! 

Virtù

Ďalšou tradičnou dobrotou, ktorú obľubujú miestni aj všetci návštevníci sú „arrosticini“ – kúsky jahňacieho mäsa na špajdli (po slovensky by sa to asi mohlo preložiť ako špíz). Zo začiatku som sa ich najskôr musela správne naučiť jesť (zahryznúť a ťahať), ale dnes patria medzi moje najobľúbenejšie „letné“ jedlá.

Arrosticino...

Servírované v "črpáku", aby vydržalo dlhšie teplé:-)

Asi najobľúbenejším jedlom všetkých známych, ktorí sa do kraja môjho manžela prišli pozrieť zo Slovenska chutila „porchetta“. Malá bageta rozkrojená napoly a vnútri jemné mäso z malého pečeného prasiatka.

Inak, Taliani sú takí milovníci jedenia, že túto špecialitu si nenechajú ujsť ani pri návšteve sanktuária ich svätca – sv. Gabriela. Práve tam sa nachádza jedno z dvoch „rodísk“ porchetty. Ktovie, či aj na púte nechodia vlastne kvôli nej:-)

Sanktuárium sv. Gabriela, patróna regiónu Abruzzo

No a teraz k tej „morskej“ kuchyni. Tá je tiež skutočne pestrá, pretože Jadran je bohatý na morské príšerky a ryby. V každej reštaurácii vám pripravia obrovské množstvo predjedál. Väčšinou sa opýtajú, či jete všetko. Ak odpoviete áno, začnú servírovať všetko možné od výmyslu sveta, teplé, studené aj surové. Menu pokojne obsahuje do 10-12 predjedál, takže ja som po predjedlách dostatočne plná. 

Mojím top prvým jedlom z „morskej“ kuchyne je rizoto. Príšerky prehodím manželovi do taniera, ale tá chuť je neopísateľná. Vynikajúce sú aj cestoviny „allo scoglio“ (väčšinou špagety alebo linguine – tenučké špagety). Omáčka je pripravená z bielych mušlí, slávok, kalamárov a kreviet. V niektorých reštauráciách sa vás opýtajú, či ich chcete „biele“ – teda len vo vlastnej šťave, alebo „červené“ – teda s paradajkovým základom.

Aby som neukazovala len "domácu" kuchyňu, tak v ocenenej "morskej" reštaurácii nám pripravili toto:

Predjedlo z kreviet

Predjedlo z chobotníc, cukety a mrkvy

Tuniak v gurmánskom prevedení

A na záver čo nemohlo chýbať? Mojito ako dezert:-)

Mojím najobľúbenejším obdobím na kulinárske zážitky v okrese Teramo, na ktoré sa mimoriadne teším, je leto. Práve vtedy sa v každej trošku väčšej dedinke konajú „sagre“. Je to akýsi festival miestnych špecialít. Každý rok sa snažím zúčastniť sa niekoľkých. Najradšej chodím do stredovekých mestečiek - borghi, ktoré majú úžasnú atmosféru. Miestni pripravia lavičky a stoly. Okolo námestia sú rozložené stánky, v ktorých miestne gazdinky pripravujú to, čo najlepšie pripraviť vedia – domácu kuchyňu. To je skutočný zážitok chutí. Niektoré sagre sú väčšie, máte tam na výber okrem typických jedál aj  napríklad pizzu či arrosticini, niektoré prezentujú naozaj len typické jedlo danej dedinky alebo mestečka. Je sa síce z plastových tanierov, ale atmosféra je úžasná! Ľudia zo všetkých kútov Talianska, ale aj sveta, skúšajú nové chute a po večeri hrá živá folklórna alebo rocková kapela. Oplatí sa zažiť.

Zo včerajšej "sagra"

 

PS:

Ospravedlňujem sa za niektoré „neoriginálne“ fotky, ale usúďte sami, že liezť svokre do kuchyne s foťákom nie je až taký super nápad:-)

Ak ste vegetariáni, alebo nedajbože vegáni, tak sa v tejto časti Talianska pripravte na diétu:-)