Koloniálna Havana

Nenavštíviť hlavné mesto Kuby by bolo naozaj hriechom. Hlavne keď je tak blízko. Čo je to 140 km oproti precestovaným takmer 10 000?

Je ráno, 8:00 a spolu so skupinou celkom disciplinovaných Talianov nastupujeme do autobusu. Privíta nás Victor, ktorý nás bude sprevádzať počas celého dňa.  

Cesta sa vlečie pomaly, na akejsi akoby diaľnici stretávame veterány, moderné autá aj kone s kočom. Victor chrĺi asi milión informácií o kubánskej histórii. Po hodinke nás čaká zastávka na vo veľkom občerstvení. 

Stojí pri ňom najmenej 10 autobusov a turisti stoja v rade. Sama seba sa pýtam, na čo asi čakajú. Určite to bude niečo parádne. Keď sa dostanem na rad, neverím vlastným očiam. Miestni ponúkajú piňa coládu v ozajstnom ananáse! Do tretiny siaha bio kokosové mlieko a ananásová šťava :-), ktoré sú zaliate rumom! Najlepší kokteil na svete! Priznám sa, že to bola jedna z najlepších dobrôt, akú som kedy ochutnala! 

Ananás s rumom alebo rum s ananásom?

Nastupujeme naspäť do autobusu a pokračujeme na ceste do Havany. Teraz cesta ide rýchlo, vlastne ja už ani nevnímam čas. 

Na vstupe do hlavného mesta prechádzame cez tunel vedúci popod more. Vystupujeme v starej Havane (Habana Vieja) zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO, kde nás vítajú Kubánky v typickom oblečení a veľa veľa farebných veteránov. Lenivo sa potácame po uličkách s farebnými domami v koloniálnom štýle. Úžasné farby, nádherná architektúra! Prechádzame cez Námestie Plaza de Armas, popri starom Prezidentskom paláci a hlavnom parku. 

Pristane nám to?

Zelené môže byť?

Ak nie, vyber inú farbu:-)

 

Aj domy sú nádherne farebné

Koloniálna architektúra

Koloniálna architektúra v ružovej:-)

Motáme sa ďalšími uličkami až prejdeme na námestie s katedrálou, kde Victor hovorí, že za rohom je vychýrený bar s reštauráciou Bodeguita del Medio, ktorý navštevovali známe osobnosti ako Pablo Neruda či Ernest Hemingway, ktorý tu chodieval na Mojito (môj naj kokteil). Na vstupe sa tlačí obrovské množstvo ľudí. Vnútri hrá kubánska kapela, čašníčka sa venuje „pásovej“ príprave mojít. Myslím, že nič iné vám tu ani nenalejú.  

Selfie pred vchodom

Typická kapela pri vstupe

Pásová výroba mojita

Havana Club a nápis od Ernesta Hemingwaya

Nad barom s množstvom miestneho komerčne najznámejšieho rumu (Havana Club) okrem rôznych grafitov, podpisov a predmetov od známych aj menej známych osobností dodnes stojí nápis s Hemingwayovym „mottom“: „My mojito in La Bodeguita, My daiquiri in El Floridita“.

Ospravedlňujem sa za rozmazanú fotku, ale lepšie to nešlo

 

Mekka mojita, pre mňa raj na zemi! Najlepšie mojito, aké som kedy pila! Tá výnimočná chuť sa slovami ani nedá opísať! A mám za sebou ďalšiu dávku rumu.

Teraz už cesta uličkami Havany ide naozaj rýchlo. Netuším kde sme a už ani Victora nevnímam. Asi som zapadla do prostredia alebo čo:-) Príjemný, sladký kubánsky život!

Nastupujeme do autobusu a smerujeme na obed do reštaurácie. Ponúknu nám typický obed – kuracie a bravčové mäso, pečenú tekvicu a zákusok. Kubánske zákusky sú skoro všetky rovnaké – piškótové cesto s rôznym druhom polevy na vrchu. 

Po vynikajúcej káve, ktorej vôňu cítim ešte dnes a sťažovaní sa Talianov, že oni sú ešte hladní a že predsa len ich kuchyňa je tá najlepšia smerujeme ďalej. 

Len z autobusu sledujeme Kapitol, kópiu Bieleho domu v americkom Washingtone. Stojí tu 17 metrov vysoká Socha republiky, tretia najväčšia bronzová socha na svete. Od Kapitolu Kubánci merajú vzdialenosti do všetkých ostatných miest.

Za ním vidíme druhú tvár Havany – modernú časť s krásnym parkom a množstvom nádherných luxusných hotelov. Rad ľudí stojí aj pred ďalším obľúbeným Hemingwayovym barom – El Floridita. Tu sme už našťastie, nešli:-)

Začína pršať a tu s dažďom nie sú žiadne žarty. Čaká nás ešte návšteva Námestia revolúcie s pamätníkom v tvare obrovskej hviezdy. Oproti nemu stoja dve budovy ministerstiev s obrovskou podobizňou Fidela a revolucionára Che Guevaru s nápisom Hasta la Victoria Siempre (Vždy až po víťazstvo). 

Rozmýšľame či to risknúť a vystúpiť z autobusu. Chceme rýchlo urobiť pár fotiek a pri návrate do autobusu sa spustí nenormálny lejak. Teraz už naozaj utekáme. Za 5 minút sa námestím valí množstvo vody!

Výsledok za asi 5 minút

Rýchlo sa schováme do autobusu a presúvame sa k pevnosti La Cabaňa, najväčšej latinskoamerickej pevnosti postavenej Španielmi. Je z nej krásny výhľad na záliv a každý večer o 21:00 sa z nej ozývajú kanóny. Znovu utekáme rýchlo do autobusu, lebo sa zmráka. Kým prebehneme možno 100 metrov sme znovu mokrí!

Kanóny nad Havanou

Výhľad z pevnosti

Spokojne sa usadíme do autobusu a vraciame sa do hotela. Ešte vyskúšam rum ako aperitív a digestív a deň môže pokojne skončiť:-)

Havane však ale ešte niečo dlhujem. Ukrýva ešte ďalšie poklady, kde nás Victor nezobral, ako je múzeum Ernesta Hemingwaya, park Johna Lennona (ktorý je obľúbenou osobnosťou aj napriek tomu, že Beatles boli na Kube zakázaní, pretože mal protiamerické názory), fabrika na výrobu cigár a fabrika na výrobu rumu. Takže tu sa ešte musím vrátiť. 

Dovidenia nabudúce, Havana!