Kuba II. – dobrodružné safari

Počasie na dovolenke na Kube nám nevyšlo celkom podľa plánov, takže sme si okrem posedávania v rezorte museli nájsť aj inú aktivitu ako pitie rumu:-).

Môj milovaný manžel ma vytiahol na safari do údolia Yumurí, ktoré patrí medzi najkrajšie kubánske údolia. Rozkladá sa na približne 80 hektároch a má nádhernú faunu a flóru. Nachádza sa v regióne Matanzas, rovnako ako letovisko Varadero. 

Ráno nasadáme s ostatnými do džípov a v karaváne vyrážame na cestu. Našu skupinu tvoria Taliani a Rusi a sprievodkyňa Rosy hovorí vynikajúco po rusky (ako množstvo Kubáncov, pretože aj u nich bola ruština v škole povinným jazykom) aj po taliansky. 

Na cestu sme dostali spoločnosť – mladú dvojicu z Ríma, s ktorou bola super zábava! 

Prechádzame hlavným mestom, kubánskymi „Aténami“, ktoré sa volá, rovnako ako celý región, Matanzas. Striedajú sa v ňom krásne domy v koloniálnom štýle s učupenými drevenými chatrčkami.

Cestou stretávame rôzne dopravné prostriedky. Zachované veterány - pýchu Kuby, na ktorých vidno úžasnú starostlivosť (všetky pochádzajú smer Kubánskej revolúcie, čiže spred roka 1959), staré Lady a Moskviče, nútených cyklistov – takých, ktorí sa v podstate nechcú bicyklovať, ale inú možnosť nemajú, pretože benzín stojí 0,80 EUR a kúpa a údržba auta nie je lacnou záležitosťou a aj ľudí na vozoch poháňaných malým vychudnutým koňom.

Suzuki Jimny - náš prvý dopravný prostriedok

Prvou zastávkou je rieka Canímar, ktorá je chránenou oblasťou. Namiesto džípu dostávame motorový čln, ktorého vedenia sa musia ujať naše mužské polovičky.
 

Zmena dopravného prostriedku

Šofér či kapitán?

Po približne polhodinovej jazde vystupujeme a na pobreží nás čaká skupina miestnych, ktorá predvádza tanec.

Nastupujeme späť do auta a ide sa ďalej. Smer koralové útesy! No, domáci to volajú koralové útesy. Mne to skôr pripomínalo čierne vyvreniny:-)

 

Koralový útes podľa domácich

Šnorchlovať sa nám nechcelo, lebo bolo dosť chladno. Odvážili sa iba Rusi zo skupiny:-) My sme sa išli zahriať. Miestny barman nám pripravil parádne coco-loco.

Miestny back barman získava suroviny na Coco Loco

Mňam! Inak, ja nepijem:-)

Rum nezostal...

Po tom, čo sa Rusi vykúpali a usušili nastupujeme znovu do áut. Teraz smerujeme na miestnu farmu, Rancho Gaviota. Priznám sa, že cestou mi nie je všetko jedno. Z chatrčiek popri ceste vychádzajú detičky, naozaj malé, určite majú menej ako 7-8 rokov. Kývajú na nás a usmievajú sa od ucha k uchu. Čakajú aspoň na drobnú mincu. Pokojne sa s vami odfotia a poďakujú. Ďakujú aj za málo...

Po dobrej hodinke jazdy sme na ranči a všetci sa tešíme na obed. Pri vstupe nám ponúknu sladký ovocný aperitív. Nasleduje typický kubánsky obed. Zeleninová polievka, ryža s čiernou fazuľou, pečená tekvica a kuracie mäso.

Farmársky obed

Zeleninová polievka

Dezert

Nasledoval dezert - miestna špecialita: džem z guavy v dvoch plátkoch syra. Neviem, či hlad je najlepší kuchár, alebo toto bolo naozaj výborné!

Ako pravý kávičkár, som si po obede dala kávu pripravenú miestnym poľnohospodárom. Na tú úžasnú vôňu asi nikdy nezabudnem. Balíček kávy som si musela zobrať aj domov!

Varenie kávy

Mňam

Foto nesmela chýbať:-)

Môj milovaný manžel vyskúšal aj jazdu na býkovi:-)

Takto rastie ananás:-)

Domáce zvieratko

Domov som si doniesla len mango. Bolo pred dažďom, takže nie je dobré

Po prechádzke nás čaká ešte prekvapenie. Stánok s čerstvým ovocím a zariadením na spracovanie cukrovej trstiny. Ovocie má na Kube úžasnú chuť, ktorá sa teda vôbec nepodobá na chuť tropického ovocia, ktorú poznáme my. Banány sú malé, ale neuveriteľné sladké a to nebudem hovoriť o ananáse, mangu a papáji. Ako digestív nám miestni ponúkajú špecialitu – čerstvo vylisovanú šťavu z cukrovej trstiny. S rumom, samozrejme! Úžasná sladká chuť a vynikajúce osvieženie!

 

Najsladší nápoj, aký som zatiaľ pila. Nie, rumom to nebude:-)

Na záver dňa nás okrem ďalších 70 km v džípe čaká ešte jeden skvost – jaskyňa Cueva Saturno. V hlave sa mi vybavujú všetky naše jaskyne, v ktorých som bola. No, pri vstupe je realita celkom podobná, okrem vyššej teploty. Skutočné divadlo nás čaká pri vstupe. Otvára sa pred nami úžasné kráľovstvo stalaktitov a stalagmitov a nad hlavami nám poletuje množstvo netopierov. Prejdeme ďalej a úplná nádhera! Priezračná tyrkysová voda, v ktorej sa môžeme kúpať. Sprievodkyňa hovorí, že sladká voda je teplá, ale Taliani sa netvária príliš presvedčení. Ja neváham. Kedy sa vám naskytne podobná príležitosť? (V našich jaskyniach pri 0°C by som to asi neskúšala:-) Vodu ani neskúšam, zo schodíkov vhupnem rovno dnu! Taliani sa len prizerajú a pýtajú sa, či nie je studená. Mne sa zdá byť teplejšia ako more! Je úžasná! Číra, s hĺbkou 12 až 22 metrov. Preplávam si celú jaskyňu a neviem sa vynadívať. Okolo mňa to hrá všetkými prírodnými farbami a ten pohľad je naozaj neopakovateľný. Komu sa teraz bude chcieť odtiaľto vyliezť?

Ready to jump in?

Najkrajší bazén na svete

Ale čas a čakajúci „uzimení“ Taliani na brehu sú neúprosní. Musím vyliezť z vody. Čaká nás cesta naspäť do rezortu, do nášho turistického pohodlíčka.