Sorrentský polostrov a Pompeje

Tento rok je taký zvláštny. Ide hrozne rýchlo a ja som si vlastne ani nevšimla, že už je jún. A čo je najhoršie, zatiaľ som poriadne nikde nebola (okrem zabehaných trás, samozrejme).   

Konečne prišiel  predĺžený víkend a malá odmena za doterajšiu námahu v práci. Hurá, ide sa! Smer Kampánia! 

Priznám sa, že Amalfské pobrežie je mojou treťou láskou  (po Ríme a manželovi), ale chýba mi ešte kúsok zo Sorrentského pobrežia, na ktoré som sa zatiaľ nedostala. Manžel šoféruje po panoramatickej ceste okolo pobrežia, kde je priemerná rýchlosť asi 30 km/h, ja si užívam krásu dediniek a mestečiek. Výlet začíname v Sorrente, mestečku známom citrónmi, ktoré bolo v skutočnosti strašne ťažké nájsť, ale podarilo sa! 

Najväčší citrón, aký som doteraz videla. Vážil presne 1 200 gramov.

Porovnanie s "normálnym" citrónom:-)

Po dlhej a pomalej ceste sa už nevieme dočkať obeda. Vôbec nám nevadí, že ostatní už dávno siestujú. Čašník nám odporučí ako predjedlo špecialitu podniku, ktorá okrem toho, že hýri farbami neuveriteľne chutí!  A čoby som ja bola za gurmán, keby som určite neochutnala miestnu špecialitu - gnocchi zo Sorrenta s paradajkovou omáčkou a bazalkou a citrónový sorbet? Jednoduché ale výborné! 

Farebné predjedlá z morských plodov a mozzarelly

Vľavo typické miestne cestoviny scialatielli s mušľami a dubákovou omáčkou a vpravo gnocchi zo Sorrenta.

Po výbornom obede nasleduje prechádzka po meste plnom turistov a po asi 300 schodoch zlezieme na mini pláž s dreveným pontónom s barmi, reštauráciami a ležadlami pri mori. Nemôžem si pomôcť, toto pobrežie má svoje čaro.

Pláž s mólom na opaľovanie

Kto by sa nezamiloval, však?

Po dlhšej prechádzke sa presúvame do Pompejí. Aj keď aj tentokrát mi zostal ešte nevyrovnaný dlh s pobrežím Kampánie, a to sú ostrovy Ischia alebo Capri, na ktoré som sa ani na tretíkrát nedostala, ale sľubujem, že sa ešte vrátim:-)

Pompeje dýchajú bezstarostnou atmosférou, aj keď doprava je asi chaotickejšia ako v Ríme. Večer stíhame len bombové predjedlo – zmes rôznych vyprážaných predjedál podávané v papierovom kornútku, ktoré tu volajú Cuopp a výbornú pizzu, ktorá pochádza priamo z Neapola. 

Predjedlo s vyprážanými dobrotami Cuopp

Pravá pizza - moja verzia je tá gurmánska: čerstvá paradajka a mozzarella

Na druhý deň nás čaká viac ako 4-hodinová prechádzka po starobylých Pompejách so sprievodcom.  Svoje rozprávanie nezameral na fakty, ale skôr sa nás snažil vžiť sa do situácie ľudí, ktorí v meste žili v čase výbuchu sopky Vezuv, aby sme si vedeli predstaviť, aký asi mohol byť ich život a v podstate aj smrť. Najzaujímavejší bol fakt, že výbuch zmenil celú geografiu okolia, pretože brána pri mori, ktorá bola vtedy vzdialená asi 200 metrov od pobrežia bola posunutá o takmer 2 km, o ktoré sa akoby „natiahla“ súš a oddialila tak more. Videli sme niekoľko domov (v niektorých dokonca ešte boli pôvodné mozaiky), záhrad, hlavnú ulicu Via dell’Abbondanza, na ktorej sídlili vtedajší remeselníci, obchodníci a reštaurácie, hlavné námestie, z ktorého značnú časť stavebného materiálu rozkradli a kúpele, v ktorých som sa nestačila čudovať, ako dobre to mali už vtedy vymyslené. A to neboli žiadni inžinieri! Naozaj obdivuhodné. 

 

Jedna zo zachovaných víl

Výhľad na Pompeje

Celé staroveké mesto sa samozrejme nedalo stihnúť za 4 hodiny a určite ani za jeden deň. Dostali sme však rýchly prehľad, o tom ako títo ľudia žili a čomu sa do výbuchu v roku 79 n.l. venovali.

 

Reštaurácia starovekých "gurmánov"

Jedlo starovekých "gurmánov"

Po dobrom obede a krátkej sieste sme sa ešte vybrali do nových Pompejí, mesta s približne 30 000 obyvateľmi, ktoré so starým rímskym mestom nemá nič spoločné. Pri výstavbe vlastne ani nikto netušil, že tak blízko sa ukrývalo staré mesto, ktoré odhalili až neskôr. V novom meste sa nachádza najvyššia zvonica v regióne Kampánia a nádherná pútnická bazilika.

Počas gurmánskeho večera nemohlo chýbať tradičné jedlo Panuozzo (cesto podobné ako pizza, len v inom formáte) plnené sušenou šunkou, mozzarellou a rukolou. A na záver samozrejme môj obľúbený koláč plnený rumom – babá.

Panuozzo

Cestou z Kampánie domov sme sa ešte narýchlo zastavili v Kráľovskom paláci v Caserte, ktorého návštevu sme si ale vôbec neužili, pretože presne v tú nedeľu bol vstup bezplatný, rad neuveriteľne dlhý a ľudia strašne nevychovaní:-) Takže rýchla asi 2-hodinová prehliadka (a poviem vám pravdu, naše hrady a zámky sú oveľa oveľa krajšie) možno 25 sál, ktoré sú sprístupnené z celkových viac ako 1 700 miestností a znovu smer domov.

Kráľovský palác v Caserte

Interiér kráľovského paláca v Caserte

Počas tohto predĺženého víkendu som zistila, že kuchyňou som asi neapolčanka. Naozaj majú výbornú kuchyňu a milujem ich mozzarellu z byvolieho mlieka, výborné jedlá z morských plodov a z rýb, perfektné cestoviny, neodolateľné zákusky ako babá a sfogliatella (teplý koláč z jemného lístkového cesta plnený krémom) a vynikajúcu kávu, ktorá má v Neapole a okolí naozaj úplne inú chuť. A chceme ešte hovoriť o citrónovom likéri limoncello a citrónoch, ktoré sú obrovské a sladké?

Toto ale určite nebola určite posledná návšteva tejto oblasti. Ostrovy Capri a Ischia ešte zostali v pláne a dúfam, že čoskoro sa mi podarí objaviť aj ich krásy a dobroty:-)