Horná Orava a južné Poľsko

V lete sa asi ako každý teším na letnú dovolenku. Netrpezlivo čakám na celozávodnú dovolenku firmy môjho manžela, aby sme mohli vyraziť na nové dobrodružstvo. Začiatok je stále rovnaký, cesta autom domov na Slovensko, lebo ako sa hovorí, všade dobre, doma najlepšie. Po dlhej ceste, počas ktorej sme vystriedali asi každý druh počasia okrem snehu (to už by bolo v auguste asi dosť čudné) sme dorazili do môjho rodného mesta Zvolen. Ako pravý gurmán som sa už nevedela dočkať halušiek na kolibe:-)

Po niekoľkých dňoch doma sme sa vybrali do môjho najobľúbenejšieho kúta Slovenska - na hornú Oravu, kde sa každoročne stretávame na rodinnom guľáši.

Zo Silvestra 2014 v Krakove nám zostal záväzok, že pri najbližšej návšteve Oravy sa pôjdeme na žiadosť zvedavého talianskeho manžela pozrieť do Osvienčimu. Tak sme v ceste pokračovali až na južné Poľsko. Na noc sme sa zastavili v malej dedinke Kety, asi 18 km od Osvienčimu. Hotel nás príjemne prekvapil. Výborná poloha, mimoriadne čistá izba, veľká kúpeľňa a milý personál, ktorý hovoril vynikajúcou angličtinou. Večer v hotelovej reštaurácii bol skutočným gurmánskym zážitkom, ktorý, priznám sa, by som od hotela v malej poľskej dedinke naozaj nečakala. Na zahriatie sme si dali cuketovú polievku so sušenými paradajkami a bola to zatiaľ najlepšia cuketová polievka, akú som doteraz ochutnala. 

Cuketová polievka so skrytými sušenými paradajkami

Ako hlavné jedlo sme si vybrali lososa a bol nádherný na pohľad a vynikajúci pre chuťové poháriky. Poliaci má tentokrát naozaj prekvapili.

Losos so zeleninou

Auschwitz - Birkenau

Návšteva koncentračného tábora v Osvienčime už taká príjemná nebola a už vôbec človeku neprišlo na rozum rozmýšľať o jedle. Je to miesto, ktoré možno považovať za hanbu histórie, ale podľa mňa určite stojí za návštevu. Človek si veľa vecí uvedomí a je vďačný za relatívnu slobodu, v ktorej dnes žijeme. Niektoré miesta a predmety vás naozaj nútia zamyslieť sa nad utrpením ľudí, ktorí žili na miestach, ktoré si dnes prezeráme ako turisti a nad neuveriteľnosťou zlobou a neľudskosťou tyranov.

Cestou naspäť sme sa zastavili na Hornej Orave a trochu               si upokojili dušu pohľadom na nádhernú jedinečnú prírodu             s nekonečnými lesmi a horskými lúkami.

Cestou naspäť do Zvolena sme ešte stihli obed v kolibe Likava a obľúbenú jablkovú štrúdľu.

Ako to už býva, na Slovensku musí každý návštevník a gurmán zabudnúť na všetky diéty a nechať sa pokúšať všetkými farbami, vôňami a chuťami. 
Aj po precestovaní celého sveta a ochutnaní všetkého možného aj nemožného, neuveriteľne lahodného aj riadne zvláštneho aj v tomto prípade platí, všade dobre, doma najlepšie!