Lisabon

Víkend v Lisabone

Do Lisabonu ma viedla zvedavosť. Niečo na tomto meste ma priťahovalo, ale nevedela som čo. Po dlhom sedemročnom čakaní sa predĺžený víkend podaril. Po neuveriteľne dlhom pobyte v lietadle (2 hodiny pred odletom z dôvodu nefungujúceho radaru na rímskom letisku) a 3 hodinách letu sme pristali na obrovskom lisabonskom letisku. Bolo neskoro večer, turisti utekali na metro a my tiež. Pri vstupe na stanicu metra ma prekvapilo to, že tam nebol žiadny personál, ktorý by vám poskytol informácie. Len štyri automaty a dlhý rad. Automat s vami síce komunikuje v angličtine, ale najskôr musíte pochopiť, že si potrebujete kúpiť kartu, ktorú si potom budete dobíjať. Miestny mladý muž videl, že v našom prípade kúpa lístka nebude taká jednoduchá, takže pristúpil k nám a ponúkol nám pomoc a kartu aj dva lístky na osobu nám kúpil on. 

V sobotu nasledovala kratšia trasa prehliadky a smerovali sme do historickej štvrte Belém. Cesta autobusom bola skutočným zážitkom z architektúry. Krásne domy s nádherným keramickým obkladom lemovali klesajúce a stúpajúce uličky. Za 40 minút jazdy som nenašla dva rovnaké domy. Architektom tu naozaj kreativita nechýba. Nasledovala návšteva kláštora sv. Hieronyma (patróna nás prekladateľov) a veže Belém. Dlhé rady na vstupoch a 30 stupňov vonku nás vôbec neodradili a do 20 minút sme mohli obdivovať ich krásu. Nasledovala prechádzka na jednom z najväčších námestí Európy Praça do Império s fontánou a príjemným tieňom a prechádza popri mori s Pamätníkom objavov. Ohromujúci je most Vasca de Gamu cez rieku Tejo, ktorý je s viac ako 17 km najdlhším v Európe. V diaľke je vidieť sochu Krista podobnú tej v Rio de Janeiro.

Kláštor sv. Hieronyma

Pamätník objavov

Bacalhau al bras - typické lisabonské jedlo

Po vyčerpávajúcom ráne sme chceli vyskúšať niektoré špeciality miestnej kuchyne. Lisabon je známy vynikajúcimi pokrmami z rýb a hlavne z tresky, ktorú podľa legendy vedia pripraviť na 365, vlastne 366 spôsobov na každý deň v roku, vrátane 29. februára v priestupnom roku.

Pastel de Nata

Na svoje si prídu samozrejme aj „mäsožravci”. A po obede v typickej reštaurácii Adega de Belém znovu dlhý rad v cukrárni, aby sme ochutnali typický koláčik Pastel de Nata, lístkové cesto plnené krémom.

Nedeľné ráno sme začali na námestí Praça do Comércio pri rieke Tejo. Potom nasledoval výstup ku katedrále a do hradného areálu sv. Juraja, ktorý tvoria parky a zvláštne, nechali nás vystúpiť na hradné múry bez zábradlia. Po obede v hornatej časti Lisabonu sme zostúpili na námestie Rossio s veľkým prekvapením – osobami, ktoré sa akoby obšmietali a ponúka drogy. Tienistá stránka takého sympatického mesta. Odtiaľ sme si ešte pozreli bulvár Avenida da Liberdade v štýle francúzskych Champs Elyseés a na večeru sme zamierili do reštaurácie Ramiro s dlhým radom pred vchodom, ktorému sme celkom nerozumeli, ale neskôr sme všetko pochopili. Táto reštaurácia je rajom pre labužníkov, milovníkov špecialít z rýb a morských plodov. V reštaurácii existuje len papierové menu v portugalčine, ak jej nerozumiete, prinesú vám tablet s menu a vyobrazením v niekoľkých jazykoch. My sme si vybrali 3 jedlá, potom nás zastavil čašník, že viac toho naozaj nezvládneme. Medzi vybranými jedlami bola moja obľúbená langusta. To som ešte netušila, že o 5 minút sa pri stole zjaví čašník s viac ako kilovou živou ozrutou, ktorá mávala klepetami a zatvárala a otvárala sa mu v rukách. Len som zvískla (na celú reštauráciu), lebo to bolo pre mňa naozaj nežiadané divadlo. Ale chutila vynikajúco! Skutočná pastva pre oči aj chute!

Cestovinám sme neodolali

Langusta u Ramira

Krevety v oleji s cesnakom

Dielo dokončené

Cestou späť sme stihli aj zápchu v metre aj na námestí, lebo miestny futbalový klub Benfica Lisabon vyhral titul majtra Portugalska. Toľko radosti v dave ľudí! Krásna oslava v červenom mori dresov, zástav a fanúšikovského oblečenia a fanúšikovia od úplných drobcov po starších ľudí.

Pred odchodom nás ešte zaujal portugalský hamburger s naozaj zvláštnymi hranolčekmi. Aby sme zas len nediétovali a ochutnali aj niečo z mäska:-)

Hamburger s hranolčekmi po portugalsky

Akí sú Lisabonci?

Najčastejšiu otázku, ktorú som za tri dni v Lisabone počula bola „Do you need help?“ Zvláštne...angličtina v Portugalsku... Na každom kroku. Nejaké skúsenosti s Portugalcami som mala ešte z Londýna, kde som tvorila súčasť ich komunity, ale takú ústretovosť a ochotu pomôcť som naozaj nečakala. Po prvom nákupe lístku na metro hneď na letisku po prílete neznámym mladým pánom som sa ani nachvíľu nebála, že nenájdeme nejaké miesto (znalosť čítať mapy je u mňa naozaj mizivá:-) alebo budeme mať problém. Aj napriek lámanej angličtine sú Portugalci naozaj úžasní. Nečakajú, že ich poprosíte o pomoc, ale ak vás vidia, že blúdite alebo s vami stroj na stanici metra nespolupracuje pristavia sa a začnú „Do you need help“ a vždy ochotne poradia alebo dokonca s vami prejdú kus cesty, aby vám ukázali kde ísť. Aj taxikári sú výnimoční. Po večeri sme chceli nastúpiť do taxíka, ale keďže ulice v okolí nášho hotela v centre mesta boli plné futbalových fanúšikov, taxikár nám povedal, že nás nemôže odviesť, že nás hodí len na najbližšiu stanicu metra (zadarmo!!!) a odtiaľ sa dostaneme do hotela najrýchlejšie. Také niečo by sa asi na Slovensku nestalo...

Už sa teším na ďalšiu zaujímavú cestu!  A dobrú chuť, priatelia...