Deň 2: Štart: Bergen, cieľ: vodopády (220 km)

V prvý deň nás je v pláne trasa Bergen – Ulvik s dĺžkou 220 km. Skoro ráno nahádžeme veci do kufra, odhlásime sa z hotela v centre, zaplatíme za parkovanie približne 30 EUR za noc (čo bolo asi doteraz naše najdrahšie parkovanie v živote) a vyrážame z Bergenu – „vstupnej brány k fjordom“ do skutočnej nórskej prírody. 

Po niekoľkých kilometroch sa pred nami otvára nádherná scenéria, ktorá sa s mestom nedá ani porovnať.

Tomuto sa hovorí bývanie v srdci prírody

Našou prvou plánovanou zastávkou sú vodopády Steinsdalsfossen v dedinke Steine, ktoré patria medzi najnavštevovanejšie v Nórsku. Pred výstupom vidíme obchodík, v ktorom predávajú kávu Illy a neodoláme. Tomu sa jednoducho odolať nedá:-). 

Vodopád Steinsdalsfossen zvonku

Pri výstupe na vyhliadkovú plošinu v jednom bode prechádzame popod vodopád, ktorý nám padá priamo nad hlavami a vidíme ho tak aj z druhej strany. Pri fotení na plošine počujem slovenčinu! So slovenskou rodinou sme sa odfotili a vymenili si dojmy a cestovateľské zážitky z Nórska. Som presvedčená, že aj napriek technickému pokroku zostávajú ľudia najlepším zdrojom informácií aj inšpirácie.

Vodopád Steinsdalsfossen zvnútra

Pokračujeme v ceste cez dedinky až sa pred nami objaví fjord Hardangerfjorden. Neviem koľko krát sa zastavíme na odstavných ostrovčekoch a fotíme!

Krajina okolo fjordov

 

Menej známe, ale rovnako pekné - vodopády Bratte

Chovné stanice lososa

Druhou plánovanou zastávkou na ceste sú vodopády Voringfossen. Tie sú trošku vyššie (182 metrov), ale oveľa oveľa známejšie, o čom svedčí neporovnateľne väčší počet turistov. Na plošine nad vodopádom dokonca postavili v roku 1880 hotel. Materiál museli do takejto výšky chodníkom a 1 500 schodmi vyniesť na koňoch. Vodopády boli atrakciou už pre anglických turistov prichádzajúcich na výletných lodiach koncom 19. storočia, asi preto taký záujem aj dnes.

Vodopád Voringfossen a hotel na plošine nad ním

Vodopád Voringfosssen

Údolie za vodopádom

Pokračujeme v ceste do dedinky Ulvik, ktorá je našou konečnou zastávkou v druhý deň. Úzka panoramatická cesta ponad fjordy je naozaj nádherná! Aj počasie nám praje, takže obednú prestávku strávime na lavičkách pri fjordoch. Inak, nedalo mi, a musela som si oliznúť vodu, lebo fjord je vlastne morský záliv a voda je tým pádom slaná, však? Zostala som ale sklamaná, lebo voda bola sladká! Miestni mi však vysvetlili, že slanosť vody vo fjordoch závisí od množstva riek, s ktorými sa premiešava a tiež od množstva dažďa v posledných dňoch. 

Čo poviete na obednú prestávku s takýmto výhľadom?

Cestou-necestou okolo Hardargenfjorden

Aperitív vo forme jablkového džúsu:-)

Večer dorazíme do dedinky Ulvik s asi 1 000 obyvateľmi. Prejdeme na aperitív na hotelovú pláž a vidím, že vo fjorde sa kúpu deti. No, nedalo mi a musela som vyskúšať teplotu... Ja som teda namočila len špičku:-)

Na večeru sme nemali na výber, len sa v rámci bufetu pustiť do vojny o lososa s japonskými turistami v hotelovej reštaurácii. A poviem vám, že táto vojna stála za to. Losos má v Nórsku úžasnú chuť a oplatí sa zaň bojovať. A samozrejme, aj za ostatné morské dobroty a miestne ovocie, lebo táto oblasť je považovaná za „záhradu Nórska“.

Večera ako sa v Nórsku patrí:-)

Večer sa ideme prejsť. Nikde ani živej duše:-) O prítomnosti ľudí svedčia len otvorené garáže, vybrané bicykle a autá Tesla v nabíjačke.

Do postele sa ide ťažko, lebo aj o 23:00 sa stále nezotmelo, ale padáme únavou. Zajtra budeme musieť k autu pridať aj loď a časový harmonogram, ale o tom nabudúce:-)