Urbino – renesančný poklad

To, že milujem malé stredoveké mestečká z kamienkov ste si už asi pri čítaní mojich blogových príspevkov všimli. Tento krát pridávam do zbierky ďalšie – mesto Urbino, ktoré je vďaka svojej zachovanej architektúre z obdobia renesancie zapísané na zozname svetového dedičstva Unesco.

Nachádza sa v stredotalianskom regióne Marche, ale nie je ďaleko ani od letoviska Rimini, ktoré asi všetci poznáte. Keď som si študovala jeho návštevu, chcela som k nemu pripojiť ešte jedno mesto, ale priznám sa, že asi prvýkrát sa mi stalo, že naplánovaný program sme jednoducho nestihli. Urbino nás prekvapilo množstvom zaujímavých miest, ktoré ukrýva a pobudli sme tam úplne celý deň.

Očarí vás na prvý pohľad, lebo modernú budovu by ste v ňom hľadali márne. Všetky  stavby si zachovali stredoveký ráz. Mesto nie je až také veľké, má približne 15 000 obyvateľov, ale jeho centrom sa hmýri množstvo turistov a aj študentov, pretože je sídlom jednej z najstarších európskych univerzít. Po úzkych romantických uličkách vlniacich sa hore a dole kopcami sa môžete túlať celé hodiny.

 

Výhľad na Palác a Dóm

 

Na centrálnom námestí Piazza della Repubblica sa hlavné ulice rozbiehajú do niekoľkých smerov. Odbočíme doľava a ideme do kopca na ulicu via Raffaello. Nachádza sa dom, v ktorom sa v roku 1483 narodil jeden z najznámejších renesančných maliarov – Raffaello Sanzio. Je obrovský a dodnes tam môžete vidieť ako vyzerala rodinná kuchyňa či dokonca kameň, na ktorom Raffaello spolu s otcom Giovannim, ktorý bol tiež maliarom, drvili farby. Na jednej zo stien sa nachádza originálna freska Madonna s dieťaťom, ktorej autorom je samotný mladý Raffaello. Na druhom poschodí, v ktorom má sídlo Raffaellova akadémia sú uložené vzácne rukopisy.   

Freska Madonny s dieťaťom od Raffaella

Mladý Raffaello

Kameň, na ktorom sa drvili farby v dome Santi

Ďalším miestom, ktoré preslávilo Urbino je kniežací palác – Palazzo Ducale. Za súčasnú podobu palác vďačí kniežaťu Federicovi da Montefeltro, ktorý bol vlastne nemanželským synom grófa z Montefeltro. Vydal sa na vojenskú dráhu a bol v podstate mecenášom. Podarilo sa mu nadobudnúť veľký majetok a získať si uznanie u vtedajších obyvateľov aj napriek tomu, že zabil vlastného brata. Z Urbina urobil dôležité centrum kultúry a umenia a jedno z najbohatších miest vtedajšieho Talianska. Bol zanieteným milovníkom umenia, literatúry a matematiky. Palác za jeho čias zažil nielen stavebný ale aj umelecký rozmach. Na jeho vnútornej výzdobe sa podieľali najznámejší renesančný umelci, dokonca Botticelli či Piero della Francesca a gobelíny vytvorili flámski majstri, ktorých Federico pozval na svoj dvor. Jeho knižnica patrila vo vtedajšej dobe k najväčším na svete. 

Dvere s vkladanými drobnými kúskami

Jeden z gobelínov

Krb s výzdobou

Jedno z najznámejších diel od Raffaella - Portrét ženy

Krb s výzdobou

Mne sa veľmi páčila aj jeho študovňa, ktorá bola celá z dreva, vzácne dvere vytvorené z viac ako 60 druhov dreva s drobnými vyrezávanými a do seba uloženými časťami a krby! Tie boli v každej miestnosti a boli naozaj úžasné! Obrovské a s krásnou výzdobou. 

Ďalšími pokladmi Urbina sú oratóriá. My sme stihli navštíviť Oratórium sv. Jána, v ktorom sa nachádzajú fresky zo života sv. Jána z roku 1416 (!) od autora Jacopa Salimbeniho, ktoré sú jednými z najlepších príkladov gotického štýlu v celom regióne Marche.

Jedna z pôvodných fresiek v oratóriu sv. Jána

V Oratóriu sv. Jozefa sa nachádza krásny Betlehem z rokov 1545 až 1550 v životnej veľkosti vytesávaný do tufu a naozaj vyzerá ako jaskyňa. 

Ako vždy, aj tu sme museli vyskúšať typickú kuchyňu. Urbino je známe slanou veľkonočnou tortou, mali sme šťastie, že sme tu boli vo Veľkonočný pondelok a v reštaurácii nám z nej trošku nechali. Chuťou mi trošku pripomínala slanú bábovku. Ako špecialitu v rámci cestovín sme nemohli vynechať passatelli – cestoviny pripravené z parmezánu a strúhanky, ktoré neobsahujú žiadnu obyčajnú múku a cestoviny s paradajkovou omáčkou so slaninkou a šalviou. 

Passatelli so šampiňónmi a smotanou

Veľkonočný slaný koláč

Pred odchodom sme ešte stihli malý aperitív – placku crescia s miestnym syrom casciotta, prosciuttom, salámou a údeninou lonza z bravčového karé.

Typický aperitív

Urbino je takým malým skrytým pokladom, ktorý ešte nepoznajú davy turistov. Je však zážitkom pre oči aj pre chuťové bunky! Ak budete mať cestu okolo, zastávku určite neoľutujete!