Deň 4: Urnes a Geirangerfjord (230 km) – nórske krásy na zozname Unesco

Deň začína priam rozprávkovo. Zobudíme sa skoro ráno, vyskočíme z postele a otvára sa pred nami nádherný výhľad! Naša izba je priamo nad fjordom a má balkón, takže okolitej krajine sa jednoducho nedá odolať!

Po raňajkách pozdravím pani zo Slovenska, ktorá tu pracuje a vyrážame smer Solvorn. Z malého prístavu sa loďou po fjorde Lustrafjorden presúvame na druhý breh. Plavba trvá krátko, možno 15 minút, ale máme šťastie. Nádherne svieti slnko a konečne viem na fotkách zachytiť krásu fjordov vo všetkých odtieňoch modrej, tyrkysovej a zelenej, aké si viete predstaviť!

Ranná meditácia:-)

Na túto plavbu budeme spomínať určite:-)

Lysenfjord so všetkými možnými odtieňmi farby vody

Na druhom brehu nás čaká taký menší výstup do kopca. Cestu lemujú malinové sady. Maliny, všade samé maliny! Pre mňa raj na zemi. Popri ceste miestni nechali na malých drevených stolíkoch mištičky s ovocím len tak, pre nás turistov. Cena je 30 nórskych korún (približne 3 EUR) a každý si môže ovocie takto bez predavača kúpiť. (Inak ja som si z Nórska ako gastro suvenír priniesla okrem lososa aj riadnu zásobu malinových lekvárov, lebo boli fakt vynikajúce!)

Malinový sad – toto by pre mňa mohla byť rajská záhrada

Výhľad na Lysenfjord po pár minútach výstupu

Takmer na vrchole kopca stojí drevený kostol Urnes stavkirke, ktorý bol postavený v prvej polovici 12. storočia a patrí medzi najstaršie stavby v Nórsku. Je zapísaný aj na zozname Unesco. Jeho podstatou je stĺpová konštrukcia a interiér zdobia rezby a ornamenty vikingského štýlu. Jednoducho taká pravá Škandinávia!

Stĺpový kostol Urnes... Už len pár krokov

Stĺpový kostol v Urnes

 

Takto to vyzerá vnútri

Po návrate do prístavu Solvorn nasadáme znovu do auta a začína dlhšia cesta podľa plánu.

Prístavná dedinka Solvorn

Prechádzame cez nádhernú nórsku krajinu, ktorá je naozaj ako z rozprávky! Po obednej káve vidím, že cesta sa zužuje, kľukatie a stúpa riadne do kopca, takže prenechávam šoférovanie Francescovi. Zrazu je taká úzka, že sa na ňu zmestí iba jedno auto a oproti ide autobus! Začína stúpanie do Národného parku Jotunheimen s najvyšším vrchom v nadmorskej výške takmer 2 500 metrov. Ešte šťastie, že na okrajoch ciest existujú malé ostrovčeky, kde sa môžete jednoducho „uhnúť“. Ja som konečne spolujazdcom a neviem, kde sa skôr pozrieť. Zľava aj sprava úžasná príroda, jazierka, vodopády, skaly, hory, ľadovce, malé učupené červené domčeky! Skúšam fotiť aj nahrávať videá za jazdy, lebo ten obrázok pred očami si chcem určite zachovať.

Národný park Jotunheimen

Národný park Jotunheimen

Národný park Jotunheimen

Výhľad ako vyšitý zo sprievodcu Nórskom

Výhľad na cestu dole

Vysokohorská škandinávska lúka:-)

Na vrchu sedia na ceste aj okolo nej ovce a majú jednoducho prednosť, takže musíme počkať, kým prejdú. Vystúpime z auta a aj keď je približne 15 stupňov, zdá sa nám, že je naozaj teplo.

Cestou z kopca nás sprevádzajú asi všetky typy počasia: slnko, dážď, dúha aj sneženie! A dokonca aj mladý sob prebiehajúci cez cestuJ. 

Cestou-necestou cez národný park

Na poobedňajšej káve sa zastavíme v mestečku Lom, v ktorom sa nachádza ďalší drevený stĺpový kostolík. 

A potom už smerujeme do konečnej destinácie Geiranger. V pláne bola ešte návšteva náhornej vyhliadkovej plošiny Dalsnibba s krásnym výhľadom na asi najznámejší fjord v Nórsku Geiranger, ale počasie nám neprialo. Kvôli úplnej hmle sme to vzdali a musel nám stačiť výhľad z nášho hotela. A plavba, samozrejme. Ale o tom nabudúce...

Výhľad na Geirangerfjord "len" z malej plošiny pri ceste večer okolo 20:00