Už po letnej dovolenke
v južnom Nórsku nám obidvom v kútiku duše zostal sen vrátiť sa raz do
tejto krajiny, možno v období, kedy je viditeľná polárna žiara. Po
večeroch som začala hľadať informácie a postupne organizovať cestu. Na
blogoch som sa dočítala, že ideálnym obdobím je čas od októbra do konca marca
a rezervovať si treba pobyt aspoň na 4 noci, aby ste čo najviac zvýšili
šancu zazrieť tento prírodný úkaz.
V októbri všetko vybavené.
Tešíme sa ako malé deti, lebo do Nórska sme sa obidvaja zamilovali. Na programe
máme 2 veci: vidieť polárnu žiaru a veľryby.
Na letisku v Ríme vidím
e-mail, že kvôli zlému počasiu a snehovej búrke nám výlet spojený
s pozorovaním veľrýb zrušili. Začínam mať zlú predtuchu, že predpoveď
počasia sa tento krát nemýli.
Cesta na sever je dlhá, lebo si
vyžaduje prestup v Osle, ale stojí za to. Letíme s nejakým talianskym
raperom, z ktorého sú baby na letisku aj v lietadle úplne hotové.
Večer pristaneme v Tromse,
za polárnym kruhom, približne 350 km od Severného pólu. Otvára sa pred nami nádherné
zasnežené mesto s rušným nočným životom. Bary sú plné ľudí a priznám
sa, že doteraz som asi nevidela väčšie množstvo ľudí „pod parou“ na meter štvorcový
ako práve tu. Možno to bude tým, že je piatok. Aj reštaurácie sú tu bežne
otvorené do polnoci, aj dlhšie, takže Tromso ponúka určite viac ako hocijaké
iné približne 80-tisícové mesto.
Všetky lode v prístave, nikde sa nejde:-) |
Ráno sa ťažko vstáva. Nakuknem
z okna a vidím, že vonku je tma, všetky pouličné svetlá aj vianočné
osvetlenie svietia, tak si poviem, že je ešte skoro. Pozriem na hodinky
a neverím vlastným očiam! Je 9:10! Od konca novembra do polovice januára
je za severným polárnym kruhom obdobie polárnej noci, čo znamená, že Slnko nevychádza
nad horizont a aj počas „denných“ hodín zostáva pološero. Neustále
pozeráme na hodinky, aj po obede keď vyjdeme z reštaurácie a vonku už
znovu svieti osvetlenie.
Nevyzerá to možno najlákavejšie, ale nórsky losos je nórsky losos |
Prvý deň ideme na prechádzku
hlavnou ulicou Storgata a pokúšame sa rozhliadnuť po okolí, kde ísť
a čo určite vidieť. Rozhliada sa ale ťažko, lebo vonku zúri poriadna
fujavica. Ešte šťastie, že hotel je úplne v centre (Thon Polar)
a hocikedy sa môžeme vrátiť a zohriať čajom alebo čokoládou. Inak,
hotel odporúčame, lebo v cene sú zahrnuté naozaj pestré raňajky (ja som
začínala aj končila deň lososom, lebo tá chuť je jednoducho vynikajúca) a aj
popoludňajšie občerstvenie s kávou, čajom alebo čokoládou a koláčikom.
Snažíme sa vidieť všetky „povinné“
zastávky v Tromse – Polárne múzeum s históriou o výpravách na
Severný pól a živote poľovníkov a rybárov v okolí, najstaršiu časť
Skansen, katedrálu na námestí aj akvárium Polaria, v ktorom majú niekoľko
živočíchov a môžete sa zúčastniť kŕmenia a trénovania tuleňov.
Výhľad na "druhú" stranu Tromsa |
Tulene počas výcviku v Polarii |
Búrka-nebúrka na programe je ešte
návšteva Arktickej katedrály na druhej strane, do ktorej sa dostaneme len cez most
Tromso Bridge, ktorý má približne 1 km a spája ostrov s pevninou.
Táto stavba má svojský tvar, je postavená z 11 betónových panelov, ktoré symbolizujú 11
apoštolov. Priznám sa, že z interiéru sme zostali trošku sklamaní, ale to
bude možno tým, že sme zvyknutí na bohato zdobené talianske chrámy. Zaujala nás
len mozaika vpredu a obrovský organ.
Povinnou zastávkou v Tromse je
aj lanovka, ale k nej sme ani nešli, lebo bola kvôli silnému vetru
zatvorená, čo nám povedali v informačnom centre Visit Tromso. Musím
povedať, že v Tromse to na turistov jednoducho vedia. Všetci hovoria
perfektne po anglicky a majú v zálohe aj aktivity pre prípad zlého počasia
či prerušených plánov.
Oproti informačnému centru sme
museli nakuknúť do Magic Ice. Pri dverách nás víta chalan so širokým úsmevom,
takže sme hneď vedeli, že je Talian:-).
A veru aj bol. Obliekol nás do ponča a prešiel s nami
z recepcie do samotného baru – ľadovej komory s teplotou -5 stupňov. Bar
zdobí niekoľko sôch vytesaných do ľadu a niekoľko „umeleckých diel“ na
stenách. Stoly sú z ľadu, lavičky sú z ľadu, pohár je z ľadu.
A nalejú vám typický nórsky likér, ktorý je jednoducho mňam! Aj
o 12:00 na obed:-).
Na zdravie pri -5°C! |
Ľadové umelecké dielo |
Ľadové umelecké dielo 2 |
Ešte jednou povinnou
gastronomickou zastávkou bol bar Ølhallen, ktorý je najstarším barom v Tromse
a čapujú v ňom 72 druhov pív z najsevernejšieho pivovaru na
svete – Mack. Aké pivo si vybrať? Našťastie ponúkajú niekoľko typov „degustačného“
menu s 5 druhmi, takže aj ne-fanúšik piva (ako ja) si vyberie.
Degustačné menu v najstaršej krčme v Tromse |
Najlepšie sme si ale nechali na
koniec. Namiesto veľrýb nám miestni poradili inú aktivitu – návštevu Sámskeho
kempu vzdialeného približne pol hodiny autobusom od Tromsa. Sámovia sú pôvodní
obyvatelia Škandinávskeho polostrova, ktorí sa živili hlavne rybolovom a chovom
sobov a v podstate putovali spolu so sobmi. Dnes ich zostalo už len
niekoľko tisíc v Nórsku, Fínsku a v Rusku. V Nórsku platí
zákon, že soby môžu vlastniť iba Sámovia, nikto iní.
Naša sprievodkyňa |
Ráno bolo našou úlohou zobrať
vedierka so žrádlom a nakŕmiť približne 200 sobov. A tu sme zažili
zimu, ako sa na túto zemepisnú šírku patrí. Tromso sa nachádza pri mori, je to
mesto a vďaka pôsobeniu morského prúdu má mierne podnebie (najnižšia
teplota bola -2°C). Tu to ale až taká zábava nebola. Mínus 8 stupňov, snehová
fujavica a vietor zo severného pólu! Pri fotení sme si museli dať dole
rukavice a po pár minútach sme si ani ruky necítili!
My sme stádo sobov a sme hladné:-) |
Našťastie sme sa mohli schovať a zohriať
v obrovskom stane. Horúcu čokoládu mi pripravovala baba z Bratislavy,
ktorá bola jediným Slovákom, ktorého sme tu stretli.
Našťastie sa je kde schovať:-) |
Voda na čokoládu sa už varí |
Po obede nasledovalo „edukačné“
pásmo. O Sámoch, ich tradíciách a spôsobe života nám porozprávala mladá
Sámka. Nakoniec sme si museli všetci – Európania, Japonci aj Američania –
zaspievať s ňou joiku – improvizovanú sámsku pesničku! Zážitok na celý
život!
A polárna žiara? Tú sme za
celý pobyt nevideli, lebo predpovede sa nemýlili. Stále bolo zamračené a snežilo. V jediný večer, kedy sa na 3-4 hodinky vyjasnilo a podľa domácich šanca bola šanca ju uvidieť sme prešli asi 10 km a okrem
žltých a červených oblakov nad jazerom Prestvannet (ktoré by možno
teoreticky mohli znamenať polárnu žiaru nad nimi) sme žiadnu polárnu žiaru
nevideli. Ponaučenie? Dajte na rady múdrejších a ak ju chcete vidieť, vycestujte vo februári.
Polárna žiara, kde si? |
Ale aj bez polárnej žiary a veľrýb
bolo Tromso úžasným severským dobrodružstvom! A keďže ja mám ešte jeden cestovateľský sen v Nórsku a s touto krajinou nám zostali
nejaké resty, Vi ses, Norge!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára